Úverové otroctvo

V staroveku existovalo tzv. úverové otroctvo. Teda tí, čo neboli schopní platiť dlhy vtedajším finančným skupinám, upadali do otroctva, často i s celými rodinami. V stredoveku sa tvrdo potlačili dlhy. Štát neumožnoval požičiavať na úroky tak voľne, čím brzdil konzumný spôsob života, chránil ekonomiku, stabilitu štátu, brzdil nárast cien, a zároveň chránil mravnosť a hodnoty, ktoré dlhy rozvracajú. Islam takisto nepovoľoval požičiavanie peňazí na úrok.

V 19. a začiatkom 20. storočia, v rámci ,,modernizácie" štátu a spoločnosti sme sa začali otvárať úžere, ktorú dovtedy naša rurálna spoločnosť nepoznala. Dovtedy, ak niekto chcel niekmu požičať, tak požičal, a očakával vrátenie dlžnej sumy, keď nechcel, nepožičal. Ale nikoho dovtedy veľmi nenapadlo, aby si z núdze druhých, či nedostatku peňazí druhých robil zárobkovú činnosť.

Súčasne so šírením ,,dlhového hospodárstva" sa šíril alkoholizmus, rozvrat rodín, narastajúca bieda širokých vrstiev. Hlavne tvrdo tieto novoty zasiahli vidiek, kde obyvateľstvo bolo menej vzdelané a často dôverčivé. Našťastie sa v komunitách, na vidieku našli ľudia, čo sa týmto neduhom postavili, a neúnavne pracovali na obranu obyčajných ľudí, šírili osvetu, či už išlo o duchovenstvo, či inteligenciu.

Zakladali sa spolky triezvosti, potravinové družstvá, ľudia sa učili pomáhať si, učili sa finančnej gramotnosti. Bol to ťažký zápas, predovšetkým preto, že napríklad už posledné desaťročia existencie Uhorska v ňom mali veľký vplyv rôzne finančné skupiny (či iné, napr. výrobcovia alkoholu), ktoré si prispôsobovali zákony štátu, ako im to vyhovovalo.

Týchto ľudí si musíme vážiť, a je smutné, ale i logické prečo sa im v našich časoch tak málo prejavuje úcta a pozornosť. Lebo dnes sú opät nepohodlní, tentoraz ako vzory a príklady hodné následovania.

Posledné desaťročia opäť vidíme, ako  ,,úžera" prestáva byť tabu.  Pôžičky na spotrebu sa stávajú akceptovateľnými a bežnými. Mladí ľudia si dnes nemôžu dovoliť založiť často rodiny bez toho, aby na dlhé desaťročia sa nestali dlžníkmi, čo v stáročiach našej histórie nemá obdoby. A štátu to, očividne vôbec neprekáža.

Koľko starších ľudí, či menej finančne gramotných sa stalo obeťou nevýhodnych pôžičiek, prišli o domy, byty, majetok a podobne. Koľko ľudí sa dostalo do problémov, kvôli ručeniu (tu opäť treba upozorniť na nedostatočné práva a právnu ochranu ľudí).

Možno niekto, ovplyvnený západným individualizmom si povie, že sa ho to netýka. Odhliadnúc od morálky, zabúda pri tom na to, čo naši predkovia vedeli, a teda to, že celá spoločnosť je prepojená. Nie sme sami vo vzduchoprázdne. Ľudia trápení exekúciami kvôli pôžičkám, keď im strhávajú veľkú časť mzdy, strácajú motiváciu pracovať, prípadne sa stávajú súčasťou čiernej ekonomiky a tým, že pracujú ,,načierno" štát prichádza o nemalé peniaze z daní a odvodov. Rozvrat rodín, či podobné neštastné javy zaťažujú čoraz viac náš sociálny systém.

Mladé rodiny, žijúce v strachu z nezamestnanosti, a následne z toho, že prídu kvôli nezamestnanosti a neplateniu hypotéky o bývanie majú často obavy mať deti, čo následne ovplyvňuje pôrodnosť, ba spôsobuje vymieranie, a demografickú krízu. Už dnes sa výrazne zvyšuje vek odchodu do dôchodku, rodí sa čoraz menej detí, ktoré budú neskôr pracovať na našich dôchodcov. Každého sa to týka, minimálne dôsledky tohto vývoja, nenahovárajme si, že nie.

Naše vlády zabudli, ako dôležité je vytvoriť prostredie fungujúcej ekonomiky, kde je dostatok práce pre tých, čo pracovať chcú, a aké je dôležité pre ľudí, a hlavne mladé rodiny mať istotu práce a vlastnej strechy nad hlavou. Pozitívne je, že čoraz viac ľudí si začína uvedomovať problémy, a narastá odhodlanie s nimi niečo robiť. Čím skôr, tým lepšie.